Charakteristika členkového kĺbu

Členkový kĺb – articulatio talocruralis, je zložený kladkový kĺb. Jeho skelet je tvorený distálnym koncom tíbie a fibuly, sú spojené do vidlice, do ktorej je zasadená kladka talu. Postavenie členkového kĺbu je stabilizované zložitým väzivovým aparátom, ktorý je tvorený kĺbovým puzdrom, syndezmálnymi väzmi a postrannými väzmi. Kĺbové puzdro siaha k okrajom kĺbnych plôch artikulujúcich kostí. Akékoľvek podvrtnutie členkového kĺbu je spojené s možnosťou vnútrokĺbneho zranenia, natiahnutia až natrhnutia bočných stabilizačných väzov. Správna diagnostika a terapia vedú k výborným výsledkom. Všetky úrazy členkového kĺbu sú sprevádzané intra a periartikulárnym hematómom a každému z nás dobre známymi subjektívnymi ťažkosťami – bolesťou, redukciou hybnosti s nemožnosťou dostúpenia na dolnú končatinu a opúchanie, ktoré vznikajú často po banálnej traume.

Členkový kĺb, tak ako aj každý iný kĺb je odolný voči mechanickému zaťaženiu iba do určitej miery. Každé podvrtnutie (distorsio) členka môže viesť k poraneniu chrupavky dokonca až kosti, s hemartrosom a (alebo) k poraneniu mäkkých tkanív s krvácaním a vytvorením perimalleolárneho hematómu. Trvalé preťažovanie kĺbu (pri opakovaných podvrtnutiach pri športe ako sú futbal, basketbal) vedie k synovitíde (zápalu vnútrokĺbnej výstelky), poškodeniu chrupavky, mikrofraktúram subchondrálnej kosti, jej sklerotizácii a následne s odstupom času môže viesť k artrotickým (degeneratívnym) zmenám v kĺbe. Následkom poranenia mäkkých tkanív (väzov a kĺbneho púzdra) dochádza k instabilite, ktorá predisponuje k degeneratívnym zmenám v kĺbe vzhľadom na zmenu statiky a biomechaniky. V minulosti artrotómiu (chirurgické otvorenie kĺbu) spojenú so sádrovou imobilizáciou nahradila v súčasnosti v indikovaných prípadoch artroskopia, ako moderná exaktná miniinvazívna chirurgická metóda bez nutnosti sadrovej imobilizácie operovanej končatiny v pooperačnom období, s výrazne kratšou dobou rehabilitácie a rekonvalescencie pri významnom zdravotnom a ekonomickom efekte pre pacienta.

Najčastejšie artroskopické výkony v členkovom kĺbe

  • extrakcia voľných kĺbnych teliesok – myšiek,
  • terapia impingement syndrómu,
  • ošetrenie disekujúcej osteochondrózy talu,
  • toaleta chrupiek,
  • odstránenie reaktívne zmeneného tkaniva kĺbneho puzdra – synovie.

Diagnostika

  • Anamnéza (úrazová, neúrazová),
  • RTG diagnostika – pri pozitívnom náleze – CT, MR alebo diagnostická artroskopia,
  • Klinické vyšetrenie – rozsah pohybu, lokalizácia bolesti (intra alebo extraartikulárna).

Podľa diagnostiky stanovujeme liečbu poranenia členka ako

  • konzervatívna liečba
  • operačná liečba

Konzervatívna liečba členka

Súčasťou konzervatívnej liečby je sadrová imobilizácia v kombinácii s nesteroidnými antireumatikami a následnou rehabilitáciu.

Operačná liečba členka

Artroskopia je ambulantný výkon s použitím celkovej anestézie. Pomocou artroskopu sú sledované a zisťované chorobné a postraumatické zmeny na kĺbe, ktoré sa lekári snažia s rôznymi prístrojmi odstrániť, alebo aspoň redukovať. V pooperačnom období je pacient bez sadrovej imobilizácie, iba s elastickou bandážou kĺbu. Podľa nálezu a operačného výkonu sa vkladá do kĺbu Redonov drain, ktorý je po 24 hodinách odstránený. Prvé 3 dni je pacient mobilný s oporou (nemeckými barlami) bez zaťažovania operovanej končatiny. V ďalšom priebehu postupne prenáša hmotnosť na operovanú končatinu a po odstránení stehov na 7. až 10. pooperačný deň začína s rehabilitáciou. Pacient po 2 až 4 týždňoch, podľa operačného nálezu a výkonu plne zaťažuje operovanú končatinu. Pri zložitejších operačných výkonoch na chrupavke je plná záťaž (športová) možná až po 8. až 12. týždňoch.

Artroskopia je efektná ambulantná metóda miniinvazívnej chirurgie, ktorou sa stanoví správna diagnóza a súčasne z druhého prístupu pomocou špeciálneho inštrumentária pacienta sa odoperuje, čím je potom zbavený pretrvávajúcich subjektívnych ťažkostí.

Komplikácie

Ako každá operácia, aj artroskopia členka má svoje komplikácie. Mnohé z týchto komplikácií sú dôsledkom rizikových faktorov, ktoré sú prítomné u pacienta, plánovaného na spomínanú operáciu. O týchto rizikových faktoroch je nutné informovať lekára, ktorý bude operáciu vykonávať.

Najčastejšie rizikové faktory:

  • prekonaná trombóza /upchatie ciev/, prípadne embólia /uvoľnenie sa krvnej zátky/ u pacienta, ale aj u blízkych pokrvných príbuzných,
  • používanie hormonálnych preparátov, antikoncepcie u žien,
  • poruchy zrážania krvi /aj pokrvný príbuzný/, náchylnosť na tvorbu krvných zrazenín,
  • obezita,
  • dna,
  • psoriáza,
  • iné prekonané ochorenia.

3 skupiny komplikácií artroskopie členka

Samotné komplikácie artroskopie rozdeľujeme do 3 skupín:

A. Perioperačné komplikácie – priamo pri operácii:

  • anestézia,
  • neštandardné anatomické pomery,
  • krvácanie,
  • poškodenie inštrumentária.

B. 1. Perioperačné včasné komplikácie do 48 hod po operácii:

  • infekcia rany a kĺbu,
  • flebotrombóza, pľúcna embólia,
  • krvácanie z operačnej rany,
  • alergické reakcie,
  • poruchy krvácavosti.

B. 2. Perioperačné neskoré komplikácie do 7 dní po operácii:

  • infekcia rany a kĺbu,
  • flebotrombóza, pľúcna embólia.

C. Pooperačné komplikácie:

  • obmedzenie hybnosti kĺbu,
  • regionálne výpadky kožnej citlivosti v oblasti kĺbu,
  • reflexívna sympatická dystrofia kĺbu /Sudeckov syndróm/,
  • špecifické komplikácie pri ošetrení jednotlivých kĺbových štruktúr členku.

Svetové štatistiky udávajú výskyt komplikácií v rozmedzí 5 – 10 %. Na našom pracovisku je počet komplikácií pod úrovňou 2 %.

Artroskopická operácia

V galérii zobrazujeme prebiehajúcu artroskopickú operáciu kolena.

Viac informácií o klinike